Zborové Vianoce 2017
V jedno krásne piatkové zimné popoludnie sa náš 113. zbor Modré hory vybral spoločne prežiť čarovné zborové Vianoce. Stretli sme sa o 15:30 na Hlavnej stanici. Odtiaľ naša cesta pokračovala vlakom do Trenčína a z tadiaľ sme dorazili na určené miesto autobusom.
Mnohí skauti z nášho zboru považujú túto trojdňovku za najlepšiu akciu roka a ja si myslím, že tohtoročná naozaj nesklamala. Mali sme však ale na srdci aj to, že tento rok tu s nami nemohol byť Teo. Boli sme s ním ale aspoň všetci srdcom spojení.
Približne o 19:00 sme dorazili na miesto Horná Súča, Vlčí vrch. Týmto miestom sa začína náš trojdňový príbeh. Vybalili sme si v starej škôlke veci a tí, ktorí si priniesli aj večeru sa išli napapať. Samozrejme sa našli aj takí, ktorí si večeru nepriniesli, alebo aj experti ako ja a Šimon. Doma sme nič dobré nenašli, tak sme sa rozhodli, že si zoberiem mlieko a pudingový prášok, a uvaríme si ho tu. Nakoniec sme to však ale vzdali. Radšej sme sa uspokojili s miernym ochutnaním z večere našej sestry Mirky.
V tento večer sme naplánovali vĺčatám a včielkam aj nočnú hru. Mala vesmírnu tematiku, keďže sme vtedy robili odborku hvezdár. Vybehaní a zničení po tejto hre sme si išli ľahnúť a spať.
V sobotné ráno nás zobudil hlasný Cebigov hlas, lebo robil budíček. Pri Cebigovom budíčku sa proste nedalo spať ďalej. Tak sme teda vstali a vybrali sme sa vonku na rannú rozcvičku pri ktorej sme sa dobre zahriali. V škôlke nás po nej čakali dobré raňajky.
Po raňajkách sme sa vychystali na výlet a približne o 9:30 vĺčatá a včielky opustili škôlku. Predierali sme sa cez zablatený terén a niektorí vyzerali ako blatové koláče. Pomaly nám začalo škvŕkať v bruchu, ale stále sme v tom blate nevedeli nájsť vhodné miesto pre ohnisko. Tak sme sa nakoniec rozhodli, že ho založíme trochu ďalej od jednej asfaltovej cesty.
Na začiatku výletu sme vĺčatá a včielky rozdelil do dvojíc a tímov, v ktorých boli počas celého výletu. Plnili rôzne úlohy a ako najzábavnejšiu sme považovali aktivitu, počas ktorej sa museli navzájom kŕmiť a pomocou čínskych paličiek zjesť všetky piškóty v pudingu, ktorý si uvarili na ohníku.
Cestou naspäť do škôlky sme mali šťastie na ihličnatý strom ktorému sa zlomili konáre. Vďaka nemu sme spravili krásnu výzdobu a mali sme dokonca aj originálny vianočný stromček.
Prípravy na vianočný večer vrcholili. Všetci si pripravovali scénky, ktoré mali potom pred zborom zahrať, a niektorí si dokončovali TČD-tajnú činnosť družín.
Večerná atmosféra bola úžasná. Vstúpili sme do úplnej tmy a obdivovali sme jemné plamienky sviečok položených na stole. Večera bola výborná a dodržali sme aj svoje pekné tradície ako napríklad krájanie jablka. Každý prítomný dostal jedno jablko, ktoré následne pokrájal na toľko častí, koľko ľudí bolo v miestnosti. Každého prítomného ponúkol, pekne sa mu pozrel do očí a nechal sa ponúknuť aj jeho tanierom.
Čas, ktorý nasledoval po večeri bol pravdepodobne najočakávanejší. Boli v ňom zahrnuté rôzne ocenenia, darčeky, scénky a aj rôzne iné prekvapenia. Všetko bolo jedinečné a myslím, že po tradičnom zapálení prskaviek a spoločnej fotke ,,Vianoce 2017“ sme všetci išli spať s veselým srdiečkom.
Ani sme sa nenazdali a už tu bol odchod späť do Bratislavy. Pobalili sme sa, poupratovali a opustili sme škôlku s pocitom:,, Dúfam, že znova o rok.“
Tento spoločný vianočný víkend dopadol naozaj dobre a myslím, že všetci budeme naň spomínať ako na jeden z mnohých čarovných okamihov, ktoré sme mohli spoločne ako zbor prežiť.
A na záver by som chcela celému zboru popriať krásne Vianoce plné lásky v kruhu svojich najbližších.