Kto z vás by nepoznal ten pocit... Stojíte na hrebeni hôr a pred vami sa tiahnú do nekonečnej diaľky hrebene hôr... Jeden za druhým, až k obzoru. Zeleň blízkych lesov sa postupne mení a dostáva modrastý nádych až po modré hory na horizonte. Jemný vánok sa hrá s vašimi vlasmi a prináša k vám vzdialené volanie – volanie modrých hôr. Počujete ho?
Odkiaľ sa berie tá sila, ktorá už od dávnych čias ženie rôznych dobrodruhov, ale aj vedcov a bádateľov, kdesi tam ďaleko? Za volaním túžby po poznaní ďaleko na obzor, kde čnejú vzdialené hory, ktoré sfarbuje modrastý opar. Títo odvážni ľudia sa ale snažia o viac - chcú aj vyjsť na vrcholky hôr, prekonať svoje slabosti a zistiť, čo sa ukrýva za nimi.
V našom zbore sa vlastne snažíme o to isté v každodennom živote. Modré hory u nás predstavujú dobré vlastnosti, ktoré môže dosiahnuť každý z nás. Dosiahnuť vzdialené modré hory na horizonte však vôbec nie je také jednoduché. Je treba odhodiť vlastnú pohodlnosť a ľahostajnosť, treba prestať myslieť v prvom rade len na seba, ale pozrieť sa na veci aj z pohľadu druhých. Snažiť sa byť prospešným pre ostatných, pre svoje okolie, nehniť niekde za počítačom ale urobiť niečo viac, z čoho bude úžitok. Ak si chceme udržať dobrodružného ducha a túžbu po poznaní je treba vstať a ísť. Odhodlať sa a napriek útrapám cesty postupovať k modrým horám na obzore, ktoré nás nútia byť lepšími.
Počujete to volanie? Ideme?