113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Stretli sme sa o 8:00 pred klubovňou, niektorí síce trošku meškali, ale stihli sme to. Išli sme spolu na autobus č. 88 na Mlynské Nivy a stadiaľ autobusom do Borinky. V autobuse bola tlačenica a boli tam s nami aj iní skauti. Keď sme v Borinke vystúpili, prešli sme kúsok k parkovisku, kde nás čakal Teo. Dal nám farby a rukavice a išli sme robiť značky na stromy, aby sme označili hranice chránenej oblasti. Na začiatku bola hrozná zima a veľmi fúkalo, ale keď sme išli hlbšie do lesa, bolo nám už teplejšie. Bola tam nádherná príroda. Keď zafúkal vietor, listy lietali po celom lese. Škrečok sa to pokúšal nakamerovať J.

Najprv prvý strom nafarbila Gabča spolu s Teom. Potom sme sa už porozdeľovali na skupinky a farbili sme značky. Keď som išla maľovať ja, bola som taká šikovná, že som si ofŕkala vetrovku. Keďže som túto vetrovku nosila do školy, Šimon (môj brat) mi povedal, že keď to chcem ešte nosiť, tak to musíme rýchlo vyčistiť. Otvoril „ŘÍDIDLO“ a vyčistil mi to. Ale to smrdí! Bŕŕ!

Keď sme došli do takej dolinky, tam sme si oddýchli a išli sme ďalej. Na svahu bolo veľmi veľa lístia a Gabča sa tam hodila. Tak sa tam hodil aj Šimon a po ňom aj ja.

Došli za nami aj Adelka s Vodníkom. Adelka sa tam hodila tiež, ale Vodník nechcel. Šimon ho tam ale strčil. Bol to taký vtipný pohľad. Medzi listami to bolo ako v perine.

Keď sme išli ďalej, na ceste sme uvideli nápis „113. ❤ Modré Hory“. Keď sme ho uvideli, tak sme ho museli obtiahnuť.

Išli sme na druhú stranu za potôčikom, kde sme maľovali ďalšie stromy. Po pár minútach, ako sme ten nápis obtiahli, prešiel po ňom bicykel. Bude mať asi farebné kolesá.

Za potôčikom bol šmykľavý svah, že keď ste išli hore, stále sa vám šmýkali nohy. Keď som išla hore ja, bála som sa, že sa pošmyknem a vylejem na seba tú farbu.

Už keď bolo približne pol štvrtej, išli sme už pomaly naspäť. Vyšli sme z lesa a jeden ujko tam začal vykrikovať: „Čo tu robíte?! To je chránená oblasť! Sem nesmú ani lesníci!“. Keď mu Škrečok začal vysvetľovať, že sme išli tú chránenú oblasť značiť, ani ho nepustil k slovu a začal mu nadávať a vykrikovať: „Polejem ťa benzínom a zapálim! Pošlem na vás psov!“. Nechápem, ako môžu byť niektorí ľudia takí agresívni.

Došli sme k Teovmu autu, kde sme sa rozlúčili a šli sme na autobus a domov.  

Fotky z podujatia