113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Ako minulý rok, aj tento rok sme sa rozhodli spojiť si jesenný tábor s 13. zborom. Stretli sme sa v skoro celom zložení (ja, Zajac, Ančo, Matúš, Hanka, Viktor, Mačka, Panda a Peťo) štvrtok o 9:20 na vlakovej stanici. Cesta vlakom bola dlhá, ale zábavná. Keď sme konečne vystúpili z vlaku, nasadli sme do autobusu. Cesta autobusom síce nebola dlhá, ale tá cesta zo zastávky, kde sme vystúpili, po našu chatu bola veľmi namáhavá a zničujúca - trvala až pol minúty! Bývali sme na Peťovej chate. Na chate bolo veeeľa lega a hračiek. V ten deň nás nečakalo už nič zaujímavé (iba ubytovávanie sa).

Na ďalší deň sme sa zobudili vyspinkaní do ružova, napapali sme sa a išli pozrieť táborisko na letný tábor 13-ky. Chvíľu sme tam pobudli a vrátili sa na chatu, kde sme hrali kriket. Potom sme išli na kofolu do Liptovského Petra, v ktorom sme sa stratili, takže sme prešli skoro polovicu Liptovského Petra. Keď sme konečne usúdili, že sme sa stratili a krčmu proste nenájdeme, vrátili sme sa tam, kde sme bývali, čiže do Vavrišova a nakoniec šli na kofolu tam. 
Počas návratu na chatu sme stretli Luciu a Maťa, ktorí prišli až v piatok večer, tí sa k nám po ceste na chatu pridali. Večer sme trávili hraním hier a pozeraním 5-krát začiatku Minionov. 
Na tretí deň sme vstali skoro ráno, aby sme stihli autobus. Išli sme na výlet na Holý vrch. Holý vrch má prevýšenie okolo 700 metrov. Nie je to síce až tak veľa, ale predsa to bolo dosť náročné, keďže stúpanie bolo veľmi prudké. Po ceste sme hrali rôzne hry. Na začiatku sme si našli nejakú vec z prírody a cieľom bolo sa jej počas cesty zbaviť, bez toho, aby nás niekto videl. Bolo to celkom jednoduché, keďže niektorí šliapali dopredu, iní zaostali. Čiže túto hru sme zvládli všetci. Cesta na kopec bola celkom dlhá, ale výhľad stál za tú námahu. Bolo krásne vidieť celé okolie. Poukazovali sme si kde bývame, kde je autobuska a samozrejme sme sa museli odfotiť. Na vrchu sme sa aj naobedovali a išli naspäť. 
Cesta naspäť bola oveľa rýchlejšia ako cesta hore, keďže bola dole kopcom. Síce sme sa zas stratili, ale ako správni skauti sme našli svoj cieľ. Keď sme prišli do Liptovského Mikuláša, zostávala ešte hodina kým príde autobus smer Vavrišovo, tak sme sa išli poprechádzať po meste. Hlavný bod našej prechádzky bola Hypernova, lebo sme nemali všetky ingrediencie na večeru. Okrem toho sme si aj každý nakúpili čo sme chceli a vrátili sa na autobusku. Na chate sme hrali Jungle Speed a neskôr sme išli spať. 
Posledný deň bol upratovací. Rozdelili sme si kto bude čo upratovať a upratovali sme. Keď už bolo všetko tip-top, išli sme na vlak. Na stanici sme sa rozlúčili a každý išiel svojou cestou domov.

fotky z podujatia