Tri vrcholy (21.-26.8.2015)
18.10.2015
Doktor
Kedysi dávno sa medzi skautmi v srdci Európy zrodila výzva. Výzva, ktorá sa mala stať legendou. Jej meno znie Tri Vrcholy. Ten kto chce túto výzvu splniť musí zdolať tri vrcholy vyššie ako 1600 m. n. m. Podľa prastarej uznávanej tradície ich však musí zdolať, každý zvlášť, od úpätia. Mnohí sa pokúsili zdolať tento cieľ, no neuspeli, iným trvalo mnoho dní než sa im podarilo uspieť...
...a predsa, táto legenda dala vyrásť ďalšej legende. V malej Slovanskej krajine zvanej Slovensko, v mestečku známom ako Bratislava sa našlo 12 odvážnych, ktorí sa rozhodli splniť výzvu za tri dni. Ako svoj cieľ si zvolili pohorie Tatry na severe, kde štíty hôr čnejú nad more oblakov a kde riedku trávu nespásajú ovce ale kamzíky. Rozhodli sa putovať až tam, kde je vietor ostrý ako nôž a kde sa krajina stráca v šírych bielych mračnách. Desiatim z nich sa skutočne podarilo splniť svoj cieľ. Títo odvážlivci dokázali, že sú vytrvalí ako vlci, že ich neodradí ani chlad ani tma, že sú silní ako Svarogova päsť a zapísali sa do dejín nášho zboru, ako aj celého národa.
Viac o nich možno prezradia tieto verše:Myšlienky na dobrodružstvo, v mysli sa liahnu,
Onedlho už pútnici naprieč krajom, tiahnu.
Za nimi ostávajú lúky, polia, mestá,
Na sever! Do hôr, tam vedie ich cesta.
Tiene sa predlžujú, Slnko sa kloní, zastavuje vlak,
v podhorskej dedine Pribylina, na oblohe ani mrak.
Prekračujú svojich hostiteľov prah,
všade pohoda, niet miesta pre strach.
Šachovnica pripravená, mäso už je na peci,
a v ten večer sa dobre bavia všetci.
Ráno plní síl, hnú sa všetci z miesta,
až tam hore na Kriváň, vedie ich prvá cesta.
Od Štrbského, kryštálovo čistého plesa,
stúpajú hore všetci do hlbokého lesa.
Obzrú sa krátko v zrkadlovej hladine,
a pokračujú hore, k chladnej horskej planine.
Kráčajú vytrvalo, po skalách tam hore,
kde obloha je sfarbená ako nekonečné more.
Nad hlavami štíty, vrcholce zubaté sa ceria,
po klzkých skalách sa cesta už ťažšie meria.
Hore na Kriváni, krajinu na dlani majú,
onedlho sa na cestu naspäť spolu dajú.
Ťažká je a nepríjemná dolu cesta,
kľukatí sa ako had, málo na nej miesta.
Ženú sa dolu so slnkom ako nebeský vták,
no nie dosť rýchlo, predsa im ujde vlak.
A predsa netreba sa báť, nie sú v tom sami,
dostalo sa im pomoci od Adelkinej mamy.
Druhý deň ráno už to tak ľahko nejde,
však po raňajkách a káve, únava prejde.
Pozorujúc oblohu, modrú a bielu,
plní síl putujú k ďalšiemu cieľu
Kráčajú najskôr lúkou, slncom zaliatou,
potom lesnou cestou ihličím zaviatou.
Dolina horská, nekonečnou sa zdá,
zavedie hore k plesám, než sa kto nazdá.
Tam hore vietor studený, vlhký vanie,
a po vrcholci hory nie je ani zdanie.
Slnko krajine chrbát cez hmlu nastaví,
niet však hmly čo stávku bláznivú zastaví.
Už len po hrebeni hore, dolu, stále ďalej,
na vysokú Bystrú z dediny malej.
Ten pohľad a zimu však nemožno závidieť,
konečne na vrchole no cez mrak nič nevidieť.
Poberajú sa teda rýchlo, k severnej hranici,
a tu oddychujú, okolo sa pasú kamzici.
Cesta dolu ťažká, netušia čo ich čaká,
keď slnko zašlo a tma ich ľaká.
Idú schodiskom nekonečným dolu,
nohy sa pletú, len nestratiť vôľu.
Za tmy unavení do cieľa dorážajú,
ráno po tretí raz hore do hôr vyrážajú.
Na začiatku tam dole, všetko ľahko ide,
to najlepšie však dnes len príde.
Hory ich majú všetkých vo svojej moci,
„Uspieť!“ na to myslia vo dne v noci.
Zeleným bludiskom hore sa derú,
prejdené míle si už však daň berú.
Postupujú stále o čosi pomalšie,
možno aj pre počasie tunajšie.
Vrchol opäť zahaľujú sivé mraky,
nikde niekto okolo, ani ľudia ani vtáky.
Nakoniec predsa, zdolali aj vrch tretí,
hlas, hymna Slovenska vzduchom tam letí.
Tma, hviezdnatá noc krajinu zahaľuje,
únava a bolesť, odhodlanie zapaľuje.
Cesta naspäť únavná no radosť o to väčšia,
úspech a priatelia – lieky čo únavu liečia.
Napätie, únava sa vystriedalo úľavou,
celá výprava sa zakončila večer oslavou...
Onedlho už pútnici naprieč krajom, tiahnu.
Za nimi ostávajú lúky, polia, mestá,
Na sever! Do hôr, tam vedie ich cesta.
Tiene sa predlžujú, Slnko sa kloní, zastavuje vlak,
v podhorskej dedine Pribylina, na oblohe ani mrak.
Prekračujú svojich hostiteľov prah,
všade pohoda, niet miesta pre strach.
Šachovnica pripravená, mäso už je na peci,
a v ten večer sa dobre bavia všetci.
Ráno plní síl, hnú sa všetci z miesta,
až tam hore na Kriváň, vedie ich prvá cesta.
Od Štrbského, kryštálovo čistého plesa,
stúpajú hore všetci do hlbokého lesa.
Obzrú sa krátko v zrkadlovej hladine,
a pokračujú hore, k chladnej horskej planine.
Kráčajú vytrvalo, po skalách tam hore,
kde obloha je sfarbená ako nekonečné more.Nad hlavami štíty, vrcholce zubaté sa ceria,
po klzkých skalách sa cesta už ťažšie meria.
Hore na Kriváni, krajinu na dlani majú,
onedlho sa na cestu naspäť spolu dajú.
Ťažká je a nepríjemná dolu cesta,
kľukatí sa ako had, málo na nej miesta.
Ženú sa dolu so slnkom ako nebeský vták,
no nie dosť rýchlo, predsa im ujde vlak.
A predsa netreba sa báť, nie sú v tom sami,
dostalo sa im pomoci od Adelkinej mamy.
Druhý deň ráno už to tak ľahko nejde,
však po raňajkách a káve, únava prejde.
Pozorujúc oblohu, modrú a bielu,
plní síl putujú k ďalšiemu cieľu
Kráčajú najskôr lúkou, slncom zaliatou,
potom lesnou cestou ihličím zaviatou.
Dolina horská, nekonečnou sa zdá,
zavedie hore k plesám, než sa kto nazdá.
Tam hore vietor studený, vlhký vanie,
a po vrcholci hory nie je ani zdanie.
Slnko krajine chrbát cez hmlu nastaví,
niet však hmly čo stávku bláznivú zastaví.
Už len po hrebeni hore, dolu, stále ďalej,
na vysokú Bystrú z dediny malej.
Ten pohľad a zimu však nemožno závidieť,
konečne na vrchole no cez mrak nič nevidieť.
Poberajú sa teda rýchlo, k severnej hranici,
a tu oddychujú, okolo sa pasú kamzici.
Cesta dolu ťažká, netušia čo ich čaká,
keď slnko zašlo a tma ich ľaká.
Idú schodiskom nekonečným dolu,
nohy sa pletú, len nestratiť vôľu.
Za tmy unavení do cieľa dorážajú,
ráno po tretí raz hore do hôr vyrážajú.
Na začiatku tam dole, všetko ľahko ide,
to najlepšie však dnes len príde.
Hory ich majú všetkých vo svojej moci,
„Uspieť!“ na to myslia vo dne v noci.
Zeleným bludiskom hore sa derú,
prejdené míle si už však daň berú.
Postupujú stále o čosi pomalšie,
možno aj pre počasie tunajšie.
Vrchol opäť zahaľujú sivé mraky,
nikde niekto okolo, ani ľudia ani vtáky.
Nakoniec predsa, zdolali aj vrch tretí,
hlas, hymna Slovenska vzduchom tam letí.
Tma, hviezdnatá noc krajinu zahaľuje,
únava a bolesť, odhodlanie zapaľuje.
Cesta naspäť únavná no radosť o to väčšia,
úspech a priatelia – lieky čo únavu liečia.
Napätie, únava sa vystriedalo úľavou,
celá výprava sa zakončila večer oslavou...
...účastníkom podujatia sa podarilo za 3 dni zdolať Kriváň 2 494 m. n. m., Bystrú 2 248 m. n. m. a Baranec 2 185 m. n. m. Chceli by sme sa týmto zároveň veľmi pekne poďakovať Adelkinej rodine za ubytovanie a veľkú pohostinnosť ako aj pomoc počas nášho pobytu v Pribyline.