113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Blog

Zoznam blogov

Náborový výlet (18.4.2015)

22.4.2015 Lucia

Keď som v sobotu ráno 8:40 prišla do klubovne, bolo tam ešte ticho, prázdno, pozamykané... To som však netušila, že o desať minút budú musieť niektorí čakať vonku pred klubovňou, lebo vo vnútri už bude úplne plno. Z klubovne nás nakoniec vyrážalo presne dvadsať, až kým sa od nás na zastávke neodpojila Katka, čo si takmer nikto nevšimol a ešte počas celého výletu sem-tam odniekiaľ priletela otázka, že: „Kde je inak Katka?“ Počet do okrúhlej dvadsiatky nám pod mostom SNP opäť doplnil Ivan a už sme sa valili v autobuse do Záhorskej Bystrice. Hneď ako sme sa dostali ďalej od obydlí a viac do prírodného terénu, prišiel čas na prvú zoznamovačku. Keďže sme mali až sedem nováčikov, bola táto hra celkom náročná aj pre zabehaných skautov, aj keď asi stále menej ako pre samotných nováčikov. Zapamätať si sedem mien môže byť pre niekoho ťažké, ale naučiť sa mien trinásť je asi ešte ťažšie. Musím však povedať, že všetkým to šlo veľmi dobre. Keď sme totiž po chvíli chôdze našli prvú čistinku, zahrali sme si hru Celta (verziu, kde sa dva tímy snažia čo najrýchlejšie vykríknuť meno toho, kto sa skrýva za celtou) a ak si dovtedy niekto nebol istý všetkými menami, po tejto hre už ich nezabudol.

Po ceste sme hrali rôzne putovné, drobné klasiky ako Medveď (keď sa vykríkne „Medveď“ všetci sa musia dostať na nejaké miesto vyvýšené nad zemou), 10-9... (akonáhle začne niekto odpočítavať, všetci sa musia rýchlo skryť, tak aby ich dotyčný po ukončení odpočítavania nevidel) a pridali sme aj krátke úlohovky, kedy sme mali všetci za určitý obmedzený čas splniť nejakú nenáročnú úlohu (priniesť dubienku, žulový kameň, dotknúť sa žltej farby, ...). 
lukostreľbaNetrvalo dlho a našli sme zvalený kmeň stromu, ktorý sa nám pozdával ako dobrý základ na terč pre strieľanie z luku. Reálny terč sme nemali, ale aby to nebolo úplne oničom, rýchlo sme zaimprovizovali a vyrobili provizórny terč z pozliepaných papierov, ktorý sme na kmeň nalepili a všetci mohli mieriť doň. Čím bližšie k stredu, tým viac bodov, samozrejme. Keď sa všetci vystriedali, pozbierali sme šípy, spratali po sebe papiere a lepiace pásky, zbalili luk a pokračovali zas ďalej.
Hlad nás už hnal na Pánovu lúku, kde sme mali v pláne opekať a dať si obed, ale nezabránilo nám to dať si po ceste ešte jednu hru, kedy sa pretekali dva tímy, kto rýchlejšie prekoná trasu s tenisovou loptičkou, ktorú mohli členovia tímu postupne posúvať po zemi len dotykom ruky. Tesne predtým, ako sa hra odštartovala, zjavili sa spoza kopca asi šiesti cyklisti, tak sme sa im ustúpili z cesty. Keď prefičali pomedzi nás, niekto začal kričať: „Sagaaaan! Ideeeš!“ a postupne sa k nemu pridali aj ostatní. No cyklisti z nás mali celkom srandu, súdiac podľa ich smiechu.
Konečne sme dorazili na Pánovu lúku. Akurát čas na taký neskorý obed. Žiadna opekačka sa však nekoná, kým nebude oheň, ktorý nespraví nik iný ako my sami. Všetci sme teda zhodili batohy a šli na drevo do okolia. Skauti boli opäť rozdelení na dva tímy a ich úlohou bolo si do pätnástich minút pripraviť dostatok dreva, raždia a všetkého potrebného na zapálenie ohňa. Ďalšia fáza spočívala v tom, že sa tímy predbiehali, kto si trúfne zapáliť oheň na menej zápaliek. Háčik bol ešte v tom, že ten, čo oheň zapaľoval musel byť nováčik. Nakoniec padla najnižšia stávka na dve zápalky a Lukášovi, ktorý zapaľoval za svoj tím, sa to reálne podarilo len s jednou.
Po obede nám ešte ani poriadne nevytrávilo a už sme si krátili čas Indiánskou naháňačkou (hrá každý proti každému a vyradený je ten, koho zdvihnú nad zem) a podobnými hrami. Čas nás však tlačil, aby sme sa už pomaly pobrali dolu do Rače na električku, a tak sme uhasili oheň a vydali sa opäť na cestu.

S cyklistami sa v ten deň asi roztrhlo vrece, lebo ako sme šli po ceste dolu z prudkého kopca, zaberala hore svahom ďalšia cyklistka. Kopec to bol náročný, a tak sme sa postavili do radu, začali ju povzbudzovať a ešte jej aj spravili mexickú vlnu, keď prešla okolo. Aj keď sme sa trochu báli, že od prekvapenia spadne z bicykla, len s úsmevom povedala, že tak toto sa jej stalo asi prvý a posledný raz a myslím, že sme jej do toho kopca dodali nových síl.
Po ceste dolu sme si zahrali ešte jednu hru a potom sme už pomaly zišli dole na asfaltku do Rače. Spravili sme si spoločnú fotku a vyhodnotili bodovanie počas celého výletu, ktoré nakoniec vyhrali Marianka a Nina. Tie boli najšikovnejšie a obe sa umiestnili na prvom mieste s rovnakým počtom bodov. Hlasovali sme aj o to, ako sa všetkým výlet páčil a nakoniec dostal takmer samé jednotky (tuším len jedna alebo dve dvojky tam boli)!
Nasledovala už len cesta električkou späť do klubovne, kde sa po ceste všetci postupne pooddeľovali a rozišli sa domov. Výlet bol naozaj vydarený, rovnako ako aj počasie, až na občasný vietor a krúpy, ktoré spŕchli asi tak na päť minút. No bolo naozaj veľmi príjemne a konečne raz nám cez náborovú akciu nepršalo!
fotky z podujatia: