113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Vlakom z BA do LM a s prestupom sme prišli okolo obeda do Liptovského Hrádku. Pod železnicu prejdeme cez podchod skrášlený maľbami s motívmi zaujímavostí tohto mestečka. Pokračujeme ďalej po hrádzi k brehu rieky Belá. Naraz sa na vode objaví malá elektráreň so starou turbínou s drevenými lopatkami. Náhon na ňu tvorí kanál s krásne čistou vodou. Ďalšie stavidlo je kúsok ďalej a nad stavidlom hrádza vytvorila „bazén". Hneď si zaplávame. Pokračujeme a prichádzame k hlavnému toku Belej, ktorú v plytkom miernom prúde prebrodíme.

 

Po 9 km prichádzame na lúky odkiaľ sú nádherné výhľady na Ostrý Roháč a Roháče. Vpravo vidno Kriváň, dnes tým, ktorí naň išli prialo počasie. Na jednej z lúk je spoločný tábor dvoch skautských zborov: 13. zbor Bratislava – Petržalka a 113. Modré hory. Stretávame sa s práve odchádzajúcim Teom s Katkou. Teo nás ešte rýchlo informuje o počasí – vraj má byť v norme.

Zoberieme si Vitaru a presúvame sa na tábor skautov z Uherského Hradišťa - Severka nad Važcom, ktorý stojí medzi dvoma horskými potokmi, uprostred ihličnatého lesa. Vchádzame cez vstupnú bránu, po stranách stoja podsady, ďalej kuchyňa, umyváreň a sklad. Víta nás vedúci tábora Bufi z trampskej osady Černá řeka Chřiby s manželkou Blankou. Na toto miesto chodia a skautov vedú vyše 30 rokov. Predstavujú nám osadenstvo a ukazujú tábor, decká sa práve vrátili z celodenného výletu na Kriváň. Nocľah nám poskytnú v podsade, spíme v nej prvýkrát. Majú krásne pripravené ohnisko - kamienkami vytvarované do znaku woodcraft, býčie rohy vyplnené zeleným machom. Prebieha večera, na tomto tábore nemávajú večerné nástupy kvôli veľmi štípajúcemu hmyzu. Náhradou je spoločné sedenie v jedinom típí. Je prispôsobené na takéto sedenia, dokola za lavičkami sú natiahnuté plachty, tlmiace večerný chlad. Všetci si spolu vypočujú rozpis služieb a pokyny na ďalší deň. Bufi a Pedro potom vytiahnu gitary, hrá a spieva sa pri ohni v strede típí, mládež je vyspievaná, veď vraj v Hradišti každý spieva od mala.

V podsade na drevených pričniach sa spalo veľmi dobre. Budíček o 7.30 a nástup na rozcvičku. Bežíme od potoka strmo na hornú lúku chodníčkom cez prekrásne sfarbenú kvetenu. Tentokrát som si všimla vo Vysokých Tatrách množstvo odtieňov fialovej - tu prevládajú bodliaky a vysoké kvety s fialovými kalichmi.

Na miestach po polomoch zas rastú „koberce" ružovofialovej vŕbky úzkolistej - ako mi ju identifikoval podľa fotky jeden znalý kamarát. Vraj ju k nám priniesli začiatkom minulého storočia legionári z Ruska, varili z nej čaj s názvom Ivan.

Rozcvička je komplexná, orientácie cvikov na Važec či Kriváň. Ten sa majestátne týči nad nami. Z tábora ho kedysi bolo vidno celý, dnes po rokoch už len špičku „kriváka" a aj to iba na jednom mieste, lebo všetko zarástlo stromami. Po rozcvičke ranná hygiena a otužilci skáču do prírodného „bazénika" vytvoreného hrádzou na potoku. Pridávam sa, voda je ľadová, ale na druhý a tretí raz je to už super.

Po nástupe a raňajkách sa lúčime a presúvame sa z tábora pod Kriváňom na tábor pod Roháčmi. Režim dňa 13. a 113. zboru Modré hory je podobný. Budíček je skôr - o 7:00 a rozcvička na lúke medzi típkami, tu bez ranného kúpeľa. Decká sa však chodia kúpať do neďalekej, ešte studenšej rieky Belá. Pri rannom nástupe sa rozdelia pracovné povinnosti. Tie sú (keďže zajtra - v nedeľu, tábor končí) zamerané na balenie a prípravu na večerný snemový oheň. Vždy keď navštívime tento tábor, či to bolo v Rakši, Jabloňovciach alebo tu, pripomína veľké mravenisko. To keď pozoruješ, tak každý mravec niekam ide, niečo nesie, skrátka všetci sú stále v pohybe. Páčilo sa mi ako vedúci tábora Chamurapi vedel rozdeliť úlohy a každého zamestnať. Ale aj zjazdiť, keď sa niekto ulieval a pritom musel samozrejme počúvať výhovorky či odvrávanie. V nedeľu,  tvrdo ale správne, odmietol výlet ku „kúpalisku" na Belej, pokiaľ nebolo splnené, to čo sa zadalo na nástupe. Rozložiť postele, zlikvidovať stopy po ohniskách, rozobrať sprchu a uvoľnené típka. Toto a ešte plno ďalších vecí trebalo urobiť. Veď po tejto partii zostáva vždy iba poriadok a čistá, pokosená lúka.

Pomáhali sme s rozkladaním típí, v ktorom sme nocovali. Treba to robiť presne podľa systému, rozložiť tyče, poodnášať ich, vysušiť látku a poskladať.  Pred obedom sme  sa konečne vybrali na miesto, ktoré sme s Pedrom objavili pri šliapaní z Hrádku na tábor. Kým tam ale „prídeme“, ešte sa vrátim k sobote večer.

Mal byť snemák - snemový oheň, ale nebol, lebo pršalo. Tak sa urobilo spoločné posedenie v jedálni. Rozdali sa certifikáty, pochvaly a ocenenia za celotáborovú hru. Pedro hral na gitare a spievali sa pesničky. Decká naučil kánonicky spievať skautskú pieseň „Vatra horí", čo sa im zapáčilo a aj to pekne znelo. Nám dvom sa zas páčilo ich úžasné podanie pesničky „Logická hádanka“ od Horkýže slíže, a to im šlo skvele aj úplne bez hudobného doprovodu. Indiánska uspávanka Watanai ukončila pekný večer, snáď krajší ako pri ohni o to, že všetci sme boli blízko seba.

No a teraz späť. Je nedeľa a ideme na „kupko“. Bez problémov prebrodíme Belú a ideme popri náhone, ktorý je oddelený od hlavného toku. Nad elektrárničkou rovná hladina vytvorila prírodný bazén s tyrkysovou čistou vodou. Voda nad haťou je ľadová, ale to nevadilo, všetci sme do nej vliezli a mnohí aj skákali.

Po návrate do tábora sa Lucia, Pedro a ja lúčime so skautami a s vrecom vyseparovaných plastov  odchádzame domov.

Tábor bol definitívne zbalený v pondelok a večer sa ešte niektorí stretávame pred klubovňami oboch zborov pri vykladaní.

Dva dni potom prišla nad Tatry prietrž mračien. Tatranské potoky sa vyberžili, Malá Studená dolina bola uzavretá. Belá sa samozrejme tiež rozvodnila, valila sa dolu prudká, kalná riava. Takže krásne kúpanie v  priezračnej Belej sme stihli, ako sa hovorí „len tak-tak".

Článok napísala: Andrea "Andy Bábovka" Benčová

Foto: Peter "Pedro" Benča a Andy   Bábovka

          Stano Jendek - rozvodnená Belá