Nedeľa v Jabloňovciach (19.7.2015)
Dnes sme v „Nemecku“ v Jabloňovciach. Praživé slnko už pomaly zapadá a konečne, po dni strávenom v horúčave, ale v chládku, sa ochladilo z vetríka, čo pofukuje. Sedím a spomínam na tento úžasný deň. Naty, ktorá ma zobudila na stráž, aj Terka zostali s Radom a mnou strážiť, lebo sa im nechcelo ísť spať, a tak sme si krátili chvíľu čítaním odboriek a výziev (do budúcna plánujem splniť ornitológa a táborníka + tri orlie perá, na ktorých sme sa s Adel dohodli). Ako v každú nedeľu, tí čo sme chceli, išli sme do katolíckeho kostola – Delly, Pepa, moja mama (lebo je návštevný deň) a ja, ešte nás dobehli Šimon s Bohdanom. Čo som sa však dozvedela – Jabloňovce majú aj evanjelický kostol z 15. storočia, vedeli ste to? Kým sme boli preč, služba v kuchyni nám pripravila raňajky. Nasledoval nástup, zahájenie dňa a príjemné spievanie skautskej hymny. Pozor! Pohov! Rozchod!
Po prezlečení do táborovej módy pribehol Mateo a pritom nám detským hlasom oznámil, že videl tri mŕtvoly: Vaniš, Pepu a Škrečka. Preskúmame ich a etapová hra opäť začína. Riešime tajnú zrkadlovú správu, ktorá nám postupne odkrýva záhadu kontaminovanej vody. Hľadali sme signál odkazu a následne sme chceli vyrábať formule, ale vbehol nám do toho poriadny kus vyprážaného syra so zemiakmi, zeleninou a tatárskou, a nesmiem zabudnúť na rajčinovú polievku.
Poobedný kľud ubehol rýchlo, upratovanie teepok tesne pred bodovaním, brodenie vody potoka, nosenie dreva a rozmýšľanie, čo sem napíšem. Napísať o najlepšom dni? To sa ľahko povie a ťažšie napíše, keďže všetky dni boli najlepšie, rozmanité a svojim spôsobom úžasné...
Formula z dreva je za pomoci Šimona hotová, máme za sebou aj prehliadku a už počujem Doktora, ako kričí to výstižné slovo štart a s nemeckým prízvukom nám rozpráva o čo ide. Motory sa rozbehnú a EMU sa dostáva na čelo pretekov. V cieli sme sa zosypali na zem a chvíľu zostali ležať. Motory spotené, jazdci povzbudzujúci (že Šatan), a fanúšičky taktiež povzbudzujúce (že Barča :-) ). Ale všetci sme boli usmiati – aspoň trošku. Odmenou nám bol puding s piškótami. Odchádzame z mestečka Schweflinghausen, kde sa preteky konali.Večerný nástup s pár ruletami a s bodovaním poriadku a s vlajkou čistoty pre Plamienky a roverov. Roveri boli gentlemani a prenechali vlajku súperkám (veľmi milé). Potom sme varili lektvar na uzdravenie vody, ktorú som už spomínala. Asi o 22.00 sa rozchádzame buď do teepiek, alebo ku svojim tútorom na Biely štít. Oheň je už rozložený keď prichádzam a sála príjemné teplo. Mali sme malú návštevu, Matúša z vedľajšieho teepee. Ale ja už som snívala o tomto dni: kúpalisko!