113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Celá naša vesmírna cesta začala v piatok na stanici v počte deviatich, odkiaľ sme išli autobusom do Senca, potom sme pohľadali naše ubytko - školu so šiestimi poschodiami a áno, bývali sme na šiestom, takže vĺčatá si pobehali :). Program začal o siedmej večer, slávnostným uvítaním a veľkou hrou vonku. Keďže tam mali parádnu telocvičňu a escaperoom zastavili sme sa aj tam aj tam, potom šup na šieste poschodie, hygiena a spať.

Jeden krásny piatok sa stretli dve družiny našich najmenších - vĺčatá a včielky. Keďže to bola prespávačka halloweenská, vĺčky došli v kostýmoch, trochu pokreslené, a tie čo neboli, sme ich my pokreslili a oni nás.

Vlčiacka prespávačka ALEBO výzva pre radcov vĺčat.... Ale teraz tu poviem, ako sme to nakoniec zvládli. Stretávka bola o piatej poobede so štyrmi kusmi detí: Miško, Jurko, Emilko, Andrej Ko v pomere k vedúcim: Šimon a ja. Zložili sme si veci a šup von, kde už bola dobrá tma na hranie nočnej hry. Hľadali sme čísielka a spolu s nimi svietiace paličky, z ktorých mali vĺčatá ohromnú radosť, keď si ich mohli ponechať. Cieľom nočnej hry bolo dostať sa na futbalové ihrisko na Černyševského pri škole, ale keďže je v rekonštrukcii, našli sme si rýchlo iné miesto, a tam sa vybehali do sýtosti pomocou hier. Približne o siedmej sme sa začali vracať do klubovne.

Oddielovú trojdňovku sme zahájili na hlavnej vlakovej stanici. Po nákupe lístkov na vlak sme boli pripravení, a keďže sme nemali pevne stanovený čas stretávky, zliezli sme sa ako včeličky do úľa. Počas cesty vlakom sme sa zhodli, že bude lepšie ísť autobusom ako kráčať v tejto zime trištvrte hodinu. Aj tak sme ešte chvíľku mrzli, kým nám skauti otvorili. Našťastie, trenčianska klubovňa bola príjemne vyhriata.