113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Musím začať rovno tým, že táto trojdňovka pôvodne vôbec nemala byť trojdňová. Najprv sme ju plánovali ako kratšie, dvojdňové alebo jednodňové podujatie, ale keď som si v jeden večer pozerala spoje, ktorými sa dostaneme tam a späť, zistila som, že také jednoduché to nebude. Keďže autobusy do Bukovej chodia pomaly že raz za týždeň, oplatila sa nám jedine trojdňovka. Nemôžem sa však sťažovať a myslím, že hovorím aj za ostatných, ak poviem ešteže to tak bolo, pretože naozaj nemáme čo ľutovať.

Keď som v sobotu ráno 8:40 prišla do klubovne, bolo tam ešte ticho, prázdno, pozamykané... To som však netušila, že o desať minút budú musieť niektorí čakať vonku pred klubovňou, lebo vo vnútri už bude úplne plno. Z klubovne nás nakoniec vyrážalo presne dvadsať, až kým sa od nás na zastávke neodpojila Katka, čo si takmer nikto nevšimol a ešte počas celého výletu sem-tam odniekiaľ priletela otázka, že: „Kde je inak Katka?“ Počet do okrúhlej dvadsiatky nám pod mostom SNP opäť doplnil Ivan a už sme sa valili v autobuse do Záhorskej Bystrice. Hneď ako sme sa dostali ďalej od obydlí a viac do prírodného terénu, prišiel čas na prvú zoznamovačku. Keďže sme mali až sedem nováčikov, bola táto hra celkom náročná aj pre zabehaných skautov, aj keď asi stále menej ako pre samotných nováčikov. Zapamätať si sedem mien môže byť pre niekoho ťažké, ale naučiť sa mien trinásť je asi ešte ťažšie. Musím však povedať, že všetkým to šlo veľmi dobre. Keď sme totiž po chvíli chôdze našli prvú čistinku, zahrali sme si hru Celta (verziu, kde sa dva tímy snažia čo najrýchlejšie vykríknuť meno toho, kto sa skrýva za celtou) a ak si dovtedy niekto nebol istý všetkými menami, po tejto hre už ich nezabudol.