113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Včera sme zavítali s našimi vĺčatami do lodenice. Na vlnách Karlovesskej zátoky tak mohli niektorí po prvý raz skúsiť, ako sa plaviť v kánoe za pomoci pádla a použitia vlastnej sily. Doknca sme si spravili aj malé preteky. Škoda, že sme boli len tak krátko :) 

V piatok po vyučovaní sme sa o 16:30 stretli na Hlavnej vlakovej stanici. Keď sme už boli všetci spolu vybrali sme sa na vlak. Ako sme si sadli do kupéčka, chodili nám tam rôzni cestujúci a tvrdili, že tam majú miestenky. Nakoniec vysvitlo, že majú pravdu a my sme boli v zlom vagóne. Nakoniec to bola dobrá cesta.

Tento článok sa nesie v duchu „radšej neskoro, ako nikdy“ a preto vychádza s takýmto oneskorením. V každom prípade poďme k veci… 5. mája, keď bolo dokonca ešte teplejšie ako je tieto dni, sme sa o ôsmej ráno stretli v klubovni v celkom slušnej zostave. Johny, Cebig, jeho brat Kristián, Matúš, resp. Dave (ktorého ste mohli zahliadnuť napríklad na letnom tábore tak pár rokov dozadu), Valentín, Delly a moja maličkosť, pričom po ceste do Bukovej sme ešte nabrali Vodníka. Z klubovne sme pobrali potrebné náradie, naložili to všetko do auta a vyrazili.

Vstávala som o 5.00 hod. ráno a stretávali sme sa na hlavnej stanici o 6.15 hod. Nastúpili sme do vlaku a cestovali sme približne tri hodiny. Vystúpili sme na hlavnej stanici v Bojniciach a asi pol hodiny nám trvala cesta pešo na Bojnický zámok. Popri ceste sme videli zaujímavé stánky, podľa ktorých sme vedeli, že ideme správnou cestou. Keď sme tam dorazili, počuli sme zvučku, ktorou hlásili tému prehliadky „Démoni v nás“. Čakali sme približne 25 min., pokiaľ sme sa dostali dovnútra. V zámku nás čakalo milé prekvapenie, našťastie bez strašidiel - krátky úvod začínajúceho sa príbehu.