113. zbor Modré hory Bratislava – Petržalka

Ako minulý rok, aj tento rok sme sa rozhodli spojiť si jesenný tábor s 13. zborom. Stretli sme sa v skoro celom zložení (ja, Zajac, Ančo, Matúš, Hanka, Viktor, Mačka, Panda a Peťo) štvrtok o 9:20 na vlakovej stanici. Cesta vlakom bola dlhá, ale zábavná. Keď sme konečne vystúpili z vlaku, nasadli sme do autobusu. Cesta autobusom síce nebola dlhá, ale tá cesta zo zastávky, kde sme vystúpili, po našu chatu bola veľmi namáhavá a zničujúca - trvala až pol minúty! Bývali sme na Peťovej chate. Na chate bolo veeeľa lega a hračiek. V ten deň nás nečakalo už nič zaujímavé (iba ubytovávanie sa).

V sobotu sa skauti zo 113-ky rozhodli ísť na výlet na Ostrý Kameň. Táto myšlienka sa zrodila už dávnejšie, ale nepriaznivé počasie nám to nedovolilo, keďže bolo upršané a bol silný vietor. Výlet sa preto musel presunúť na inokedy. Najlepšia náhrada dátumu bol 24.10.2015. V tento pekný, zrána studený, deň sa 113-ka vybrala na Ostrý Kameň a nič im to neprekazí. Tak sme sa ráno o 7:50 všetci stretli na Autobusovej stanici s dobrou náladou. O 8:05 sme nastúpili na autobus do Smoleníc. Keďže bola cesta dlhá, tak si niektorí pospali.

Kedysi dávno sa medzi skautmi v srdci Európy zrodila výzva. Výzva, ktorá sa mala stať legendou. Jej meno znie Tri Vrcholy. Ten kto chce túto výzvu splniť musí zdolať tri vrcholy vyššie ako 1600 m. n. m. Podľa prastarej uznávanej tradície ich však musí zdolať, každý zvlášť, od úpätia. Mnohí sa pokúsili zdolať tento cieľ, no neuspeli, iným trvalo mnoho dní než sa im podarilo uspieť...

Dnes sme v „Nemecku“ v Jabloňovciach. Praživé slnko už pomaly zapadá a konečne, po dni strávenom v horúčave, ale v chládku, sa ochladilo z vetríka, čo pofukuje. Sedím a spomínam na tento úžasný deň. Naty, ktorá ma zobudila na stráž, aj Terka zostali s Radom a mnou strážiť, lebo sa im nechcelo ísť spať, a tak sme si krátili chvíľu čítaním odboriek a výziev (do budúcna plánujem splniť ornitológa a táborníka + tri orlie perá, na ktorých sme sa s Adel dohodli). Ako v každú nedeľu, tí čo sme chceli, išli sme do katolíckeho kostola – Delly, Pepa, moja mama (lebo je návštevný deň) a ja, ešte nás dobehli Šimon s Bohdanom. Čo som sa však dozvedela – Jabloňovce majú aj evanjelický kostol z 15. storočia, vedeli ste to? Kým sme boli preč, služba v kuchyni nám pripravila raňajky. Nasledoval nástup, zahájenie dňa a príjemné spievanie skautskej hymny. Pozor! Pohov! Rozchod!